Matematická analýza · kompletná interaktívna lekcia

Diferenciálny počet

Derivácia je limita podielu prírastkov — a celá teória funkcií jednej premennej na nej stojí. Od definície cez pravidlá a vety o strednej hodnote až po L’Hospitala a Taylorov rad. Krokuj dôkazy, otáčaj karty, počítaj. Na konci kvíz.

f′ derivácialim podiel prírastkovc stredná hodnota Taylorov rad
Poďme na to
01 Derivácia02 Pravidlá03 Vety o strednej hodnote04 L’Hospital05 Taylorov rad06 Kvíz
01 Definícia

Derivácia ako limita

Derivácia funkcie f v bode x je limita podielu prírastkov — ak existuje (a je vlastná), hovoríme, že f je v bode x diferencovateľná.

f′

Definícia

Cez prírastok argumentu: f′(x) = limh→0 [f(x+h) − f(x)] / h. Ekvivalentne limt→x [f(t) − f(x)] / (t − x).

tg α

Geometrický význam

Podiel prírastkov je smernica sečnice. Keď h → 0, sečnica prejde na dotyčnicu, takže f′(x) je jej smernica.

df

Diferenciál

Lineárna časť prírastku: df = f′(x)·dx. Aproximuje Δf pre malé dx.

Sečnica → dotyčnica

Vyšší rád a notácia

Druhá derivácia f″ = (f′)′, vo všeobecnosti f(n). Leibniz píše df/dx, Lagrange f′. Jednostranné limity dávajú jednostranné derivácie f′+, f′.

Veta: derivácia ⇒ spojitosť

Ak je f diferencovateľná v bode x₀, je v ňom aj spojitá. Dôkaz: f(x) − f(x₀) = [f(x)−f(x₀)]/(x−x₀) · (x−x₀) → f′(x₀)·0 = 0, teda f(x) → f(x₀).

Opak NEPLATÍ

Spojitosť nezaručuje diferencovateľnosť. Klasický príklad: f(x) = |x| je spojitá v 0, ale f′+(0) = 1 ≠ −1 = f′(0) — derivácia v 0 neexistuje.

Otestuj sa — definícia derivácie

Vyber správnu odpoveď.

02 Jadro témy

Pravidlá a elementárne derivácie

Štyri pravidlá — súčet, súčin, podiel a reťazové pravidlo — spolu s tabuľkou elementárnych derivácií ti dajú deriváciu ľubovoľnej „rozumnej" funkcie.

Pravidlá derivovania

[f ± g]′ = f′ ± g′

[c · f]′ = c · f′

[f · g]′ = f′g + f g′

[f / g]′ = (f′g − f g′) / g²

[f(g(x))]′ = f′(g(x)) · g′(x) (reťazové)

funkciaderiváciafunkciaderivácia
xⁿn · xⁿ⁻¹
ln x1 / xaˣ · ln a
sin xcos xcos x− sin x
Najčastejšia chyba

Pri zloženej funkcii zabudnúť na vnútornú deriváciu g′(x). Napr. [sin(x²)]′ = cos(x²) · 2x, nie len cos(x²).

Otoč kartu — derivuj

Klikni a over si výsledok.

Otestuj sa — pravidlá a tabuľka

Použi správne pravidlo.

03 Vety

Vety o strednej hodnote

Tieto vety spájajú lokálnu informáciu (deriváciu v jednom bode) s globálnym správaním funkcie na intervale. Sú nástrojom väčšiny dôkazov v diferenciálnom počte.

Rolleova veta

Nech f je spojitá na [a, b], diferencovateľná na (a, b) a f(a) = f(b). Potom ∃ c ∈ (a, b): f′(c) = 0.

Lagrangeova veta (o prírastku)

Nech f je spojitá na [a, b] a diferencovateľná na (a, b). Potom ∃ c ∈ (a, b): f′(c) = [f(b) − f(a)] / (b − a).

Geometria Lagrangeovej vety

V bode c je dotyčnica rovnobežná so sečnicou cez krajné body. Rolle je špeciálny prípad pre f(a) = f(b) (vodorovná sečnica).

Dôsledok: f′ = 0 ⇒ konštanta

Ak f′(x) = 0 pre všetky x z intervalu, je f na ňom konštantná. Pre ľubovoľné x₁ < x₂ dá Lagrange f(x₂) − f(x₁) = f′(c)(x₂ − x₁) = 0. Odtiaľ aj: ak f′ = g′, líšia sa f, g len o konštantu.

Krok za krokom — Lagrange na f(x) = x², interval [1, 3]

Nájdime bod c, ktorý veta zaručuje. Klikaj.

Otestuj sa — vety o strednej hodnote

Vyber správne tvrdenie.

04 Aplikácia

L’Hospitalovo pravidlo

Pri neurčitých výrazoch typu 0/0 alebo ∞/∞ možno limitu podielu nahradiť limitou podielu derivácií — ak tá druhá existuje.

Znenie

Ak lim f/g dáva 0/0 alebo ±∞/±∞ a existuje lim f′/g′, potom lim f/g = lim f′/g′.

Podmienky použitia

Výraz musí byť skutočne neurčitý typu 0/0 či ∞/∞, funkcie diferencovateľné v okolí bodu a g′ ≠ 0. Iné typy (0·∞, ∞−∞, 1) treba najprv upraviť na zlomok.

Najčastejšia chyba

Aplikovať pravidlo na výraz, ktorý nie je neurčitý (napr. 2/x v x → 0), alebo derivovať zlomok ako celok cez podielové pravidlo. Derivuj čitateľa a menovateľa zvlášť.

Príklad 1

limx→0 (sin x)/x

Typ 0/0. (sin x)′ = cos x, (x)′ = 1, teda lim cos x / 1 = cos 0 = 1.

Príklad 2

limx→0 (eˣ − 1)/x

Typ 0/0. (eˣ − 1)′ = eˣ, (x)′ = 1, teda lim eˣ / 1 = e⁰ = 1.

Otestuj sa — L’Hospital

Vyber správnu hodnotu alebo postup.

05 Jadro témy

Taylorov polynóm a rad

Taylorov polynóm aproximuje hladkú funkciu v okolí bodu a polynómom, ktorý sa s ňou zhoduje v hodnote aj prvých n deriváciách.

Taylorov polynóm okolo a

Tn(x) = ∑k=0n f(k)(a)/k! · (x − a)k

So zvyškom Rn(x) = f(n+1)(ξ)/(n+1)! · (x−a)n+1 (Lagrangeov tvar). Voľba a = 0 dáva Maclaurinov rad.

Lineárna aproximácia

Polynóm 1. rádu f(a) + f′(a)(x − a) je práve dotyčnica — najlepšia lineárna aproximácia v bode a.

Maclaurinove rady

eˣ = ∑n=0 xⁿ/n! = 1 + x + x²/2! + x³/3! + …
sin x = x − x³/3! + x⁵/5! − …
cos x = 1 − x²/2! + x⁴/4! − …

Prečo eˣ = ∑ xⁿ/n!

Pre f(x) = eˣ je f(k)(x) = eˣ pre každé k, teda f(k)(0) = 1. Dosadením do Maclaurinovho vzorca: ∑ f(k)(0)/k! · xᵏ = ∑ xᵏ/k!.

Otestuj sa — Taylorov rad

Vyber správny rozvoj alebo koeficient.

06 Test

Záverečný kvíz

Desať otázok cez celý diferenciálny počet — od definície derivácie po Taylorov rad.

Záverečný kvíz — 10 otázok

Otestuj sa cez celú tému.