Lineárne útvary v rovine E₂ · interaktívna lekcia

Lineárne útvary v rovine

Bod, vektor a všetky tvary priamky — vyskúšaj si živú kalkulačku „priamka dvomi bodmi" a kvízy maturitného typu.

u smerovýn normálovýk smernicaφ uhold vzdialenosť
Poďme na to
01 Bod a vektor02 Skalárny súčin03 Parametrické04 Úsečka · polrovina05 Všeobecná06 Tvary07 Vzájomná poloha08 Uhol priamok09 Vzdialenosť10 Kvíz
01 Základ

Bod a vektor v rovine

Vektor a jeho veľkosť sú stavebné kamene celej analytickej geometrie.

Bod a vektor

Bod X[x₁, x₂]. Vektor AB = B − A = (b₁−a₁, b₂−a₂).

|AB| = √[(b₁−a₁)² + (b₂−a₂)²]

Čím je priamka určená

Dvomi rôznymi bodmi, alebo bodom a smerovým vektorom u. Ľubovoľný násobok u je tiež smerový vektor.

Operácie s vektormi

u ± v = (u₁±v₁, u₂±v₂)

k·u = (k·u₁, k·u₂)

Súčet, rozdiel a násobok počítame po zložkách.

Stred úsečky AB

S = ( (a₁+b₁)/2 , (a₂+b₂)/2 )

Priemer súradníc krajných bodov.

Otestuj sa — bod a vektor

Vypočítaj vektor a jeho veľkosť.

02 Vektory

Skalárny súčin, kolmosť a uhol

Jedno číslo, ktoré prezradí, či sú vektory kolmé, a aký uhol zvierajú.

Skalárny súčin

u · v = u₁v₁ + u₂v₂

Výsledkom je číslo (skalár), nie vektor.

Kolmosť

u ⟂ v ⇔ u · v = 0

Nulový skalárny súčin = pravý uhol.

Uhol vektorov

cos φ = (u · v) / (|u|·|v|)

φ ∈ ⟨0°, 180°⟩.

Pre uhol priamok

Pri odchýlke priamok beríme |u · v| — absolútna hodnota zaručí ostrý (≤ 90°) uhol.

Živá kalkulačka — skalárny súčin a uhol

Zadaj zložky vektorov u a v; vypočíta sa u·v, veľkosti, cos φ aj uhol.

Otestuj sa — skalárny súčin

Súčin, kolmosť a uhol.

03 Jadro témy

Parametrické vyjadrenie priamky

Parametrické vyjadrenie „pošle" bod po priamke podľa parametra t.

Parametrické

x = a₁ + t·u₁
y = a₂ + t·u₂,  t ∈ ℝ

t = 0 → A, t = 1 → B.

Smerový → normálový

Z u = (u₁, u₂) je normála n = (−u₂, u₁); platí n · u = 0.

Otestuj sa — parametrické vyjadrenie

Urči smerový vektor a body.

04 Lineárne útvary

Úsečka, polpriamka a polrovina

Tie isté súradnice, iný rozsah parametra — a z priamky je zrazu úsečka či polpriamka.

Priamka · polpriamka · úsečka

X = A + t·u

Rozsah parametra t rozhoduje, ktorý útvar dostaneme.

Polrovina

ax + by + c ≥ 0

Hranicou je priamka ax + by + c = 0; polrovina je jedna jej strana.

ÚtvarRozsah tVýznam
Bod At = 0začiatok
Úsečka ABt ∈ ⟨0, 1⟩medzi A a B
Polpriamka (od A)t ∈ ⟨0, ∞)jeden smer
Priamkat ∈ ℝobidva smery
Trik na polrovinu

Dosaď súradnice bodu do ax + by + c. Kladná hodnota = jedna polrovina, záporná = druhá, nula = bod leží na hraničnej priamke.

Živá kalkulačka — v ktorej polrovine leží bod?

Zadaj priamku ax + by + c = 0 a bod; zistíš jeho polohu.

Otestuj sa — útvary a polrovina

Rozsahy parametra a polroviny.

05 Jadro témy

Všeobecná rovnica priamky

Všeobecná rovnica popíše priamku jediným vzťahom cez normálový vektor.

Všeobecná rovnica

ax + by + c = 0

Normálový vektor n = (a, b) je kolmý na priamku.

Živá kalkulačka — priamka dvomi bodmi

Zadaj body A a B; vypočíta sa smerový vektor, všeobecná rovnica aj smernica.

Otestuj sa — všeobecná rovnica

Nájdi normálu a rovnicu.

06 Jadro témy

Smernicový a úsekový tvar

Tá istá priamka, štyri tváre — vyber tú, ktorá sa do úlohy hodí najviac.

Smernicový

y = kx + q

k = tg α = u₂/u₁, q = úsek na osi y.

Úsekový

x/p + y/q = 1

p, q sú úseky na osiach.

Otoč kartu — prevody tvarov

Over si prevod medzi tvarmi priamky.

Otestuj sa — smernicový a úsekový

Preveď do iného tvaru.

07 Dve priamky

Vzájomná poloha dvoch priamok

Rovnobežné, totožné, alebo sa pretínajú? Rozhodne to pomer koeficientov.

Rôznobežné

a₁b₂ − a₂b₁ ≠ 0

Normály nie sú rovnobežné ⇒ jeden priesečník.

Rovnobežné rôzne

a₁ : a₂ = b₁ : b₂ ≠ c₁ : c₂

Žiadny spoločný bod.

Totožné

a₁ : a₂ = b₁ : b₂ = c₁ : c₂

Tá istá priamka.

Kolmé

n₁ · n₂ = a₁a₂ + b₁b₂ = 0

Špeciálny prípad rôznobežných.

Priesečník

Nájdeš ho vyriešením sústavy oboch rovníc (dosadením alebo sčítaním).

Živá kalkulačka — poloha a priesečník

Zadaj dve priamky; určí sa ich vzťah a prípadný priesečník.

Krok za krokom — priesečník sústavou

Príklad: p: x + y − 3 = 0, q: 2x − y = 0.

Otestuj sa — vzájomná poloha

Klasifikácia a priesečník.

08 Dve priamky

Uhol (odchýlka) dvoch priamok

Odchýlka priamok je vždy ostrá alebo pravá — preto tá absolútna hodnota.

Cez normály

cos φ = |n₁·n₂| / (|n₁|·|n₂|)

Funguje aj so smerovými vektormi u.

Cez smernice

tg φ = |(k₁ − k₂)/(1 + k₁k₂)|

Ak menovateľ = 0 ⇒ priamky sú kolmé.

Hraničné prípady

Rovnobežné: φ = 0°. Kolmé: φ = 90°.

φ ∈ ⟨0°, 90°⟩.

Živá kalkulačka — odchýlka priamok

Zadaj normálové vektory oboch priamok; vyjde odchýlka φ.

Otestuj sa — uhol priamok

Vzorec a hraničné prípady.

09 Vzdialenosť

Vzdialenosť bodu od priamky

Najkratšia (kolmá) vzdialenosť bodu od priamky má jeden elegantný vzorec.

Bod od priamky

d = |ax₀ + by₀ + c| / √(a² + b²)

p: ax + by + c = 0, bod M[x₀, y₀].

Dve rovnobežky

d = |c₁ − c₂| / √(a² + b²)

Platí, keď majú rovnaké a, b. Inak vezmi bod jednej a počítaj vzdialenosť od druhej.

Pozor

Do menovateľa patrí √(a² + b²) = veľkosť normály, nie samotné c. Bod na priamke dá d = 0.

Živá kalkulačka — vzdialenosť bodu od priamky

Zadaj priamku a bod; vypočíta sa vzdialenosť d.

Krok za krokom — vzdialenosť

Príklad: M[4, 3], p: 3x − 4y + 2 = 0.

Otestuj sa — vzdialenosť

Vzorec a výpočty.

10 Test

Záverečný kvíz

Dvanásť otázok cez celú tému — vektor, tvary priamky, vzájomná poloha, uhol aj vzdialenosti.

Záverečný kvíz — 12 otázok

Otestuj sa cez celú tému.